filozof52

Prečo sa má neustále a do nekonečna podriaďovať majorita minorite. Áno tento trend pri nízkej pôrodnosti speje jednoznačne k tomu, že sa musí zvýšiť hranica odchodu do dôchodku, ale prečo by sa nemohla znížiť pracovná doba? Veľmi dobre vieme, že komu to najmenej vyhovuje, že sú to zamestnávatelia veľkých firiem a akciových spoločnosti, lebo by mali menšie zisky. No práve oni by si mali, čo najskôr uvedomiť, že takíto systém nemôže trvať večne a ak sa nechcú dožiť tragických a zbytočných nepokojov, tak by na takúto podmienku mali, čo najskôr pristúpiť. Samozrejme, že oni vidia iba svoje zisky, hlavne dnešok, a ak ich trápi budúcnosť, tak iba ich vlastná, ale skutočne by si mali uvedomiť, že hlad a bieda je tou najúčinnejšou zbraňou, ktorá sa nezastaví ani pred kordónmi policajtov, či vojakov, ktorých by poslali na štrajkujúcich demonštrantov. (Takže je lepšie uspokojiť sa s menšími ziskami, ako mať strach o svoje životy a životy svojich blízkych. Demonštrant ak má hladovať päť, alebo pätnásť dní a aj tak skapať od hladu, tak pre neho bude olovená guľka iba spasením, že mu pretne jeho životnú púť trápenia sa tu na tomto svete).

Razantný pokles pôrodnosti v závere predchádzajúceho storočia vyústi zrejme už v roku 2013 k tomu, že počet ľudí smerujúcich do penzie prevýši množstvo nováčikov vstupujúcich na pracovný trh.

Kým zvyčajný dôchodkový vek 62 rokov by malo dosiahnuť takmer 76.000 ľudí, vo veku 19 rokov, keď sa zvykne ukončovať stredná škola, bude asi o 10.000 ľudí menej. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu. Podľa odborníka tento trend pretrvá dlhé roky.

V roku 2013 dosiahne vek 19 rokov generácia narodená v roku 1994, ktorý bol zhruba uprostred takmer tridsaťročného obdobia neustáleho ubúdania pôrodov. Skončilo sa v roku 2002, keď sa narodilo 50.841 detí. Naopak do penzie budú nastupovať ľudia narodení po roku 1951, pričom podľa údajov z roku 2008 bolo v každom z týchto ročníkov zastúpených viac než 70.000 obyvateľov.

Celkové počty pracujúcich síce ovplyvňuje to, že časť zamestnancov pracuje aj po dovŕšení dôchodkového veku a mnoho mladých zase nastupuje do zamestnania až po vysokoškolskom štúdiu, no výraznému úbytku ľudí v produktívnom veku sa Slovensko nevyhne.

Starnutie obyvateľstva, ktoré má významný dopad aj na situáciu na trhu práce, je proces dlhodobý a v horizonte najbližších desaťročí nezvratný. Do roku 2020 môže dosiahnuť celkový rozdiel medzi ľuďmi nastupujúcimi do penzie a absolventmi škôl úroveň asi 160.000. Najintenzívnejšie bude starnutie medzi rokmi 2015 až 2040.

Nepriaznivá demografia spôsobuje ťažkosti napríklad v dôchodkovom systéme. Na penzie sa totiž skladajú pracujúci a čím je ich menej, tým menší balík je k dispozícii dôchodcom. Naopak pre narastajúci počet dôchodcov je potrebných čoraz viac peňazí na dôchodky.

Predpokladaný úbytok pracujúcich v nasledujúcich rokoch zrejme výraznejšie nenahradia ani nezamestnaní, ktorých je viac než 350.000. Niektorým z nich chýba potrebné vzdelanie a nie malá časť z nich ani nemá záujem o prácu.

Reforma však podľa odborníkov na pokrytie budúcich penzijných nákladov nebude stačiť. Odborníci tvrdia, že jedným z opatrení, ako sa vyrovnať s rastúcimi výdavkami na dôchodky, je zvyšovanie veku odchodu do penzie.

Politici sa síce zatiaľ k tejto nepopulárnej zmene stavajú zdržanlivo, k posunu odchodu do dôchodku sú však už v súčasnosti pre ekonomické problémy svojich krajín nútené pristúpiť Grécko či Španielsko.

Dnešný systém pravidelnej valorizácie dôchodkov je podľa viacerých analytikov pre Sociálnu poisťovňu neudržateľný a o niekoľko rokov by mohol viesť ku kolapsu.

Dôchodky sa už šesť rokov valorizujú tzv. švajčiarskou metódou, teda o priemerné číslo z inflácie a rastu platov za príslušný rok. Teda napríklad pri dvojpercentnej inflácii a zvýšení miezd o štyri percentá idú hore o tri percentá. Návrh rozpočtu na budúci rok predpokladá zvyšovanie dôchodkov o 3,3 percenta, čo pre poisťovňu znamená ďalších 182 miliónov eur navyše. A v roku 2012 sa majú penzie výhľadovo valorizovať o ďalších 5,5 percenta, na čo treba celkovo okolo šesť miliárd eur.

Dôchodcovia sú proti. Povedať, že štát na čosi nemá, je úplne najjednoduchšie. Môže si však len tak dovoliť zobrať tým najslabším? Zrušením švajčiarskej metódy by sa rast dôchodkov neprimerane spomalil.

Popri každoročnom raste miezd klesá zároveň počet zamestnancov platiacich odvody. A kým dôchodcov stále pribúda, na ich penzie robí menej a menej pracujúcich. Poisťovňa to významne pociťuje na poklese príjmov. Na výplatu čoraz vyšších dôchodkov má tak čoraz menej zdrojov. Výpadky musí vykryť štátny rozpočet z vyzbieraných daní. Tento postup je netransparentný. Už len z tohto dôvodu treba systém financovania dôchodkov upraviť.

Nebolo by rozumným riešením, ak by sa pristúpilo k tomu, čo som avizoval už na začiatku môjho článku?

Som presvedčený o tom, že pokiaľ by bola iba šesť hodinová pracovná doba, tak by:

1. Bol podstatne menší počet nezamestnaných.

2. Tým by zároveň išlo viac odvodov z daní do štátnej kasy.

3. Zamestnanci vo veku nad 60 rokov by to tiež fyzicky a zdravotne lepšie a ľahšie znášali, lebo, či sa to politikom a byrokratom páči, alebo nie, nech si láskavo uvedomia, že človek nie je stroj a už 60 ročný má, čo robiť, aby vydržal 8 hodinové pracovné tempo tak, ako to ešte hravo zvláda 40tník. (Samozrejme, že keď o tom rozhodujú ľudia, ktorí v živote nerobili ťažkú prácu, – nemyslím takú, že niekde týždeň, či dva fyzicky vypomáhal priateľovi na stavbe domu, alebo chaty –, tak pre takých sa také rozhodnutie javí celkom logické, ale pokiaľ by mali oni sami fyzicky pracovať 45 rokov, tak by boli určite medzi prvými, ktorí by sa snažili presadiť to, aby sa do dôchodku odchádzalo už v 58 roku života.)