filozof52

Vieme si živo predstaviť, ako sa špecialisti v skafandroch vedeli bleskovo dostaviť, či už na poštu, alebo niektoré ministerstvo, proste tam kde sa objavil biely prášok v obálke. Okamžite vzniklo podozrenie, že týmto práškom môže byť antrax.

V posledných dňoch došlo v obciach Soboš a Štefurovo k úhynu dobytka nakazeného antraxom, ale akoby sa nič mimoriadne nedialo. V médiách sa iba objavili správy, že za nákazu antraxom môžu povodne.

V Soboši (okres Svidník) zdochla ostatná z desiatich kráv nakazených spórami sneti slezinnej, teda antraxu, minulý pondelok. Tri dni na to vypuklo ohnisko nákazy v desať kilometrov vzdialenom Štefurove. Zo sedemčlenného stáda uhynula jedna krava.

Zvláštnosťou v tomto prípade je tá skutočnosť, že od chovateľa v Štefurove brali kravské mlieko a maslo manželia z Nemecka. Nemeckí vedci ich žiadajú o maslo od nakazených kráv. Slovenskí veterinári medzitým potvrdili, že za nákazu môžu povodne.

Kým súkromne hospodáriaci roľník zo Soboša choval dobytok na mäso, chovateľ zo Štefurova aj na mlieko. Aj nemeckí manželia ho od neho kupovali ako biopotravinu. V dedine majú svoje letné sídlo. Keď sa dozvedeli o nákaze, ihneď telefonovali svojmu lekárovi vo vlasti. „Pýtali sme sa ho, či máme užívať antibiotiká. Mlieko sme prevarili, takže strach nemáme,“ vyjadrili sa Tatiana a Ottmar Bőttcher. Ich osobný lekár okamžite kontaktoval vedecko-výskumný inštitút Roberta Kocha vo Frankfurte. „Oni sa o to veľmi zaujímajú. Posledné maslo, čo sme mali, sme zamrazili a odnesieme ho na inštitút na rozbor,“ vravia manželia, ktorí si v Štefurove postavili dom a veľmi radi tam chodia. S rodinou roľníka, ktorému doteraz uhynula jedna krava, sú priatelia. „Je nám ich veľmi ľúto, že sa im toto stalo. Majú teraz starosti a utrpeli veľkú stratu,“ dodali.

Nemeckí manželia sa pochvalne vyjadrili aj o starostke obce, že sa veľmi dobre postarala a informovala o nákaze obyvateľov obce, rozniesla im informačný materiál. „Spočiatku sa ľudia báli, ale vysvetlila som im, že sa nemajú čoho obávať,“ uviedla starostka Anna Kaščáková (nezávislá).

Ľuďom z obce, ktorí prišli do styku s dobytkom alebo s mliečnymi produktmi od kráv, nasadili lekári antibiotiká. Majiteľovi uhynutej kravy do reči nebolo. „Opýtajte sa veterinárov,“ odporúčal nám.

Podľa šéfa krajských veterinárov Pavla Rajzáka bol u uhynutej kravy zo Štefurova laboratórne potvrdený antrax. Ihneď prijali potrebné opatrenie, zdochnuté zviera skončilo v asanačnom podniku. „Chov je monitorovaný súkromnými veterinárnymi lekármi a štátnym veterinárnym dohľadom. Je klinicky monitorovaný, ostatným zvieratám v chove boli podané antibiotiká s predĺženým účinkom,“ informoval Rajzák. Ďalej dodal, že im jeden z miestnych pamätníkov čias z obdobia okolo druhej svetovej vojny ukázal na mape mrchoviská. Miesta, kde zahrabávali uhynuté zvieratá. „Záplavová vlna po intenzívnych dažďoch stekala z mrchovísk a vyplavila spóry antraxu do údolia, kde sa pásol dobytok,“ vysvetlil krajský riaditeľ. Dodal aj to, že Štátny veterinárny ústav zháňa po celom svete vakcínu proti tejto nebezpečnej a jedovatej baktérii, ktorá v prírode dokáže prežiť aj sto rokov. Ak ju získajú, urobia súpis zvierat v okolí a zaočkujú ich. Antrax sa na našom území ani v okolitých štátoch neobjavil desiatky rokov.

Nedá mi však, aby som sa neopýtal a čo ďalej? Myslím, že tie mrchoviská by mali byť okamžite obohnané páskami a bagrami by sa to malo všetko vybagrovať a premiestniť na nejakú bezpečnú skládku, prípadne to aj zaliať betónom. Takisto, je zvláštnosťou, že ani COO (civilná ochrana obyvateľstva) na to nereaguje tak, ako by sa patrilo.

Baktérie antraxu údajne vydržia nažive aj 100 rokov. Zháňame vakcíny po celom svete ale príčinu toho celého neriešime. Len, aby sa nám to nevypomstilo ako po výbuchu v Černobyle. Veď sa nič zvláštneho nestalo, iba čo nám žive anthraxové baktérie stekajú z vrchov do údolí…