Napriek tomu, že stále zdôrazňujem to, že nie som škodoradostný a že neželám nič zlého v živote – ani svojmu najväčšiemu nepriateľovi, tak v jednom prípade si želám výnimku.
V nedeľu bolo ideálne počasie na zber hub, tak som sa vybral bicyklom do lesa. (Možno sa vám ten bicykel nepozdáva, ale to je moja klasika. Síce riskujem, že o ten bicykel raz prídem, ale ak by som sa vybral peši, tak by to bola veľká strata času).
Tento krát som si to namieril smerom na Hýľov ku Bukoveckej vodnej nádrži, ktorá zásobuje Košice svojou pitnou vodou.
Tým, že k obci Hýľov je veľké stúpanie z Nižného Klatova, tak som mal možnosť pri malej rýchlosti nazerať aj na okraj lesa, či sa niekde neobjaví voľajaký hríb?
Iba niekoľko desiatok metrov pred vrcholom kopca sa na mňa usmialo šťastie a zbadal som dubáka. Rýchlo som zoskočil z bicykla, prešiel som s ním priekopu vedľa cesty a dubáčik bol môj. Nebol som síce veľmi natešený, lebo o časť z neho sa už so mnou stihli podeliť slimáky, ale bol zdravý, tak som si ho vložil do košíka a rozhodol som sa, že si bicykel odtlačím hlbšie do lesa a schovám ho za hustejšie krovie, aby ho nebolo z cesty vidieť. My hubári totiž vieme, že kde rastie jeden dubák, tak v jeho okolí by mal mať aj nejakého svojho bračeka, prípadne bratov.
Urobil som si okruh od môjho bicykla zhruba 80 metrov, ale našiel som už iba jednu holubienku. Čo ma však najviac šokovalo, keď som sa už vracal k bicyklu tak som pri jednom hrabe zbadal v zemi – spolovice vytŕčať autobatériu. Že na tom mieste leží už zopár desiatok rokov, hovoril jej samotný vzhľad, lebo vrchný čierny plastový obal z nej už chýbal a na mňa zízali holé olovené články ako rebra vychudnutého zajatca v koncentračnom tábore.
Prvé, čo ma napadlo: som si pomyslel, aby ten, čo tu batériu zavliekol zhruba 50 metrov od cesty k tomu stromu, aby mal to šťastie a niekde spadol do kyseliny sírovej, lebo taký človek si podľa mňa nič iné nezaslúži. Keď už sa tej batérie chcel silou mocou zbaviť, tak aby ho to nič nestálo, tak čert ho ber, ak by ju nechal na okraji cesty, tak by si ju určite zobral niekto, kto vie, že v zbere mu za to dajú aspoň nejakú tu korunu, ale ten idiot drzo batériu zavlečie do lesa a keby škodil iba prírode, ale tým ohrozil aj pitnú vodu v nádrži, kde je vyhlásené ochranné pásmo prvého stupňa ochrany.
Toto však nebolo všetko, prešiel som na druhu stranu cesty a tam ihneď na okraji lesa bola hotová skládka odpadu. Skutočne rozum zostáva stáť, kde sú kontrolné orgány a ochranári, že také niečo sa môže diať v dnešných časoch. Staré pneumatiky, bandasky rôzneho druhu a rôzny domový odpad si tam drzo dovezú „ľudia“, ktorých teší, že ušetrili pár korún na odvoze odpadu a že tým ohrozujú zdravie státisícom občanov, tak to ich vôbec netrápi.
Celá debata | RSS tejto debaty