Rulety a pracháči
V 81 roku za hlbokého toťáka sa mi podarilo zúčastniť prvého a zároveň aj posledného zájazdu do kapitalistických krajín. Bol to cykloturistický zájazd po Škandinávii. (Priznám sa, že kvôli debilným byrokratickým vybavovačkám som to už chcel po pár dňoch vzdať, len moja túžba ma hnala k vytrvalosti, aby som sa na vlastné oči mohol presvedčiť o tom, ako to je naozaj v tých kapitalistických krajinách, ako tam tí kapitalisti žijú, že či je to skutočne tak, ako nám to komunisti toľké roky vtĺkali do našich hláv).
Už ako chlapec, keď som videl vo filmoch kasína, najmä také v ktorých boli od výmyslu sveta rôzne hracie automaty a rulety, tak som sníval o tom, že aspoň raz v živote by som chcel navštíviť takú herňu, alebo kasíno a zároveň by som aj vyskúšal, či sa na mňa neusmeje šťastena.
Keď sme sa plavili trajektom z Helsínk do Štokholmu, tak už samotný trajekt bol pre mňa niečím neskutočným. Prvý krát v živote som sa plavil a hneď na takom obrovskom čude, doslova plávajúcom hotely. Počas celej plavby som nič iné nerobil, iba som študoval celý trajekt od hora až dolu ako keby som bol v galérii veľkého múzea. Kým som sa poprechádzal všetkými 10 poschodiami, tak som sa ani nenazdal a už bolo treba vystupovať. No na dvoch poschodiach trajektu som si mojimi pohľadmi mohol nechať oči vyočiť. Na tých poschodiach boli kasína s ruletami a automatmi. Doslova som závidel tým, čo si mohli dovoliť hru na ruletách, ale zároveň som bol aj naštvaný „na tie kapitalistické prachaté svine“ ako si bez problémov nakupovali žetóny za obrovské sumy a pri tom sa ich len tak ľahko zbavovali. Občas tam niekto niečo vyhral, ale to bol iba malý obnos. No ja som im závidel to, že si to mohli bez problémov vyskúšať, lebo mne z tých mizerných valutových diét bolo zaťažké riskovať poplatok, čo i len za jeden žetón, len aby mi zostalo čo najviac na prežitie toho 26 dňového turnusu.
Laco
Celá debata | RSS tejto debaty