filozof52

Na Slovensku, obzvlášť v KE, stačí mať peňeži a dobrého známeho na magistráte, a žijete si doslova v bavlnke. Ako jasný príklad vám poslúžia nasledujúce riadky.

Poľnohospodár chce na Klatovianke podnikať v agroturistike z eurofondov. Toto by bolo v naprostom poriadku, priam by sa dalo povedať chvályhodné, lebo v tejto oblasti je v Košiciach podnikateľov veľmi málo, ale v tomto prípade, tento pán, len čo dostal mestské pozemky do lacného prenájmu, už žiada o ich kúpu. Realiťáci tvrdia, že za predaj by pýtali oveľa viac ako mesto. Nájomca reaguje, že makléri sú „vedľa“ a férovo núka, že ak projekt nezrealizuje, pozemky vráti.

Pre nezainteresovaných: V známej chatovej osade Klatovianka v obci Nižný Klátov pri Košiciach má do dvoch rokov vyrásť agroturistický areál so zvieratami, ihriskami a reštauráciou pre rodiny s deťmi. Miestny samostatne hospodáriaci roľník Martin Vaľo to pripravuje ako súkromnú investíciu, spolufinancovanú z eurodotácií. Mestské pozemky na projekt získal nedávno do prenájmu, no už žiada o ich kúpu. Od obce potrebuje zmenu územného plánu, bez ktorej sa tam nedá stavať. Ide o 8-tisíc štvorákov trávy medzi lesnou cestou a lesom.

Tridsaťročný prenájom pozemkov poľnohospodárovi schválilo mestské zastupiteľstvo v apríli. Potiaľ by bolo všetko v poriadku, len keby návrh nepredložil šéf poslaneckého klubu KDH Martin Boritáš až priamo na zasadnutí. To pritom rokovací poriadok umožňuje len výnimočne – v mimoriadne odôvodnených prípadoch. „Materiál bol predložený v súlade s rokovacím poriadkom, stanoviská majetkovej komisie, Mestských lesov a Nižného Klátova sú súhlasné,“ uviedol Boritáš.
Dlhodobý prenájom na dobu určitú i urýchlenie schvaľovacieho procesu v zastupiteľstve zdôvodnila radnica zámerom roľníka čerpať na projekt eurodotácie z programu rozvoja vidieka. Uzávierka žiadostí o eurofondy bola koncom apríla, rovnako ako rozhodnutie poslancov o prenájme.

Zákon preferuje, aby samosprávy vyberali nájomcov svojho majetku transparentne verejnou súťažou alebo dražbou. Košické zastupiteľstvo však bez výberového konania či zverejnenia zámeru rovno odkleplo priamy prenájom žiadateľovi cez výnimku v zákone – ako prípad hodný osobitného zreteľa trojpätinovou väčšinou prítomných. Odôvodnili to využitím pozemkov na agroturistiku a územným rozvojom obce. Primátor František Knapík (KDH) uznesenie podpísal.
K prenájmu na dobu určitú schválili podmienku, že projekt v hodnote aspoň 70-tisíc eur zrealizuje nájomca do dvoch rokov. Inak sa doba nájmu zmení z 30-ročnej na neurčitú a tá umožňuje nájomný vzťah ľahšie kedykoľvek vypovedať.

Ročné nájomné za takmer 8-tisíc m2 stanovili poslanci na necelých 119 eur s každoročným zvyšovaním o infláciu. To je v zmysle mestských pravidiel minimum, 10 percent znaleckej ceny nehnuteľnosti. Predstavuje to ročné nájomné ani nie 2 centy na štvorák, hoci pozemky, evidované dnes ako trvalý trávnatý porast, majú slúžiť podnikaniu a časť má byť po zmene územného plánu aj zastavaná. Pritom podľa pravidiel prenajímania majetku mesta je nájomné vyššie, 17 centov/m2, napríklad aj za nezastavané a na podnikanie neslúžiace lesné a poľnohospodárske pozemky.

Pred pár rokmi tie isté pozemky na Klatovianke prenajímali Mestské lesy inému podnikateľovi ako výbeh pre kone za približne 16 centov/m2 – vyše desaťkrát drahšie ako teraz mesto novému nájomcovi Vaľovi. Podľa neho je však trhové ročné nájomné za trvalý trávnatý porast v danej lokalite omnoho nižšie ako to jeho – iba 12 až 20 eur za hektár (12-20 centov/100 m2).

Nájomná zmluva je účinná od mája. Ešte v tom istom mesiaci požiadal nájomca, argumentujúc zvýšením svojich šancí na eurodotácie, o kúpu prenajatých pozemkov za cenu podľa znaleckého posudku, ktorý dal spracovať. Za 15 centov na štvorák (spolu 1 185 eur za 7 899 m2). Majetková komisia odporučila zvýšiť cenu na 25 centov/m2 (2 000 eur za celý pozemok) s predkupným právom mesta za rovnakú sumu.

Zámer priameho predaja nájomcovi mesto minulý týždeň zverejnilo, ako káže zákon. Môžu sa hlásiť prípadní záujemcovia s vyššími ponukami. O predaji rozhodne zastupiteľstvo. Nájomca nemá predkupné právo, no ak by pozemky kúpil ktokoľvek iný, stal by sa prenajímateľom a musel by rešpektovať platný nájomný vzťah aj s už schválenou výškou nájomného. Podľa podpísanej zmluvy možno 30-ročný nájom ukončiť predčasne len dohodou, alebo výpoveďou s 3-mesačnou lehotou iba v prípadoch, ak nájomca užíva predmet zmluvy v rozpore s jej účelom, či ak neplatí nájomné.

Je však pozoruhodné koľko by za ten pozemok pýtala realitka. Podľa Norberta Molnára z realitnej kancelárie vzhľadom na rekreačnú lokalitu a uvažované využitie predávaných pozemkov môže ich cena na trhu dosiahnuť aj 17 eur/m2, 68-násobok toho, čo odporúča majetková komisia. „Pod 13 eur za meter by som to určite nepredával,“ vyjadril sa Molnár. Realitný maklér Tomáš Kolesár tvrdí, že by pýtal od 10 do 15 eur/m2. Napríklad časť nehnuteľností v blízkom areáli chaty a westernového mestečka Klatovianka ponúka iná realitka na predaj po 50 eur za štvorák, zatiaľ neúspešne.
„Mojou povinnosťou je rešpektovať názor majetkovej komisie,“ reagoval jej predseda, viceprimátor Mikuláš Čečko (KDH). Dodal, že rozhodnú mestská rada a zastupiteľstvo, ktoré môžu cenu upraviť. Hlavná kontrolórka mesta Hana Jakubíková (SDKÚ-DS) avizovala, že prípad preverí a poslancov bude informovať.

Nájomca Vaľo považuje odhady realiťákov za pomýlené a špekulatívne. Prízvukuje, že o úprave územného plánu obec doteraz neuvažovala, navrhol jej ju až on, a nie je isté, či zmenu vyvolanú jeho zámerom obecní poslanci schvália. Bez toho zostane pozemok len poľnohospodárskou pôdou.

Poľnohospodár Martin Vaľo. Býva blízko - v Klatove, do dvoch rokov chce v chatovej osade Klatovianka urobiť areál pre deti so zvieratami a ihriskami.

Predávané pozemky využívali v minulosti Mestské lesy. Ich riaditeľ Julián Tomaštík odhaduje hodnotu trvalých trávnatých porastov v lesoch od 40 do 80 centov/m2. Projektu veľmi neverí. „Na základe iných deklarovaných, doteraz však nezrealizovaných podobných projektov v lokalitách Furča – vstupný areál, vstup k Vyhliadkovej veži Hradová, Koliba Bankov, alebo Motorest Zelený dvor, niet veľa dôvodov k prílišnému optimizmu, o ekonomickej efektívnosti prevádzky ani neuvažujúc.“
Poslanci Nižného Klátova v júni schválili, že s novým zámerom súhlasia, a sú kvôli nemu ochotní zmeniť územný plán obce. Žiadajú však, aby všetky s tým súvisiace náklady znášal žiadateľ. Ten to akceptuje. „Úprava sa má týkať len toho pozemku. Nevyužíval sa už, bol zarastený. Projekt agroturistiky vítame, môže prilákať návštevníkov. Obyvatelia obce i majitelia okolitých pozemkov sa k návrhu zmeny budú môcť vyjadriť v rámci verejného pripomienkovania. Až potom rozhodne obecné zastupiteľstvo,“ vysvetľuje vicestarosta Nižného Klátova Ján Hlavačka (nezávislý).

Samostatne hospodáriaci roľník Martin Vaľo sa siedmy rok venuje chovu oviec, kráv, ošípaných, koní a výrobe ovčieho biosyra na farme pri Stropkove. Uplynulé roky získal poľnohospodárske dotácie niekoľko stotisíc eur. Vysvetľuje, že obec i mesto privítali, keď ich oslovil so zaujímavým projektom na Klatovianke. Tvrdí, že s úradmi komunikuje asi rok, do prípravy zámeru investoval okolo 17-tisíc eur a ďalšie náklady ho čakajú kvôli zmene územného plánu obce. Prenajaté pozemky zatiaľ vyčistil a urobil terénne úpravy.
Vaľo opisuje, že agroturistický areál ráta s jazdiarňou, maštaľami pre zvieratá, multifunkčným športovým i detským ihriskom, oddychovou zónou, altánkami a reštauráciou so zázemím. „V Košiciach a okolí dnes chýba také výnimočné miesto pre celé rodiny, kde deti majú možnosť priameho kontaktu s koníkmi i ďalšími zvieratkami, ovcami, kozami či sliepkami. Pre deti to bude zadarmo, finančne utiahnuť celú prevádzku by mala predovšetkým reštaurácia.“

Rozpočet investície, ktorá má vytvoriť asi 7 pracovných miest, sa môže podľa jeho slov pohybovať od 70- do 300-tisíc eur. Doplnil, že o eurodotácie už požiadal, rozhodnuté ešte nebolo. Ubezpečuje, že počíta s viacerými možnosťami financovania, i s alternatívou bez eurofondov, a pripravený je tiež na variant, ak by neprešla zmena územného plánu obce. „Aj v takom prípade tam agroturistický projekt zrealizujem, no v obmedzenom rozsahu.“
Prečo chcel prenájom mestských pozemkov, a keď ho dostal, požiadal o kúpu? „Na základe odporúčania Pôdohospodárskej platobnej agentúry, že pri žiadostiach o príspevok sa v rámci posudzovania trvalej udržateľnosti projektov môže prihliadať, či žiadateľ investuje len do prenajatej alebo vlastnej nehnuteľnosti.“

Ľuboš Stolárik, poverený vedúci košického pracoviska Pôdohospodárskej platobnej agentúry potvrdil, že vlastník pozemku má lepšie šance. „Príspevok môže byť do 50 percent rozpočtu projektu. Tie musia byť kontrolovateľné a spĺňať kritériá aspoň 5 rokov,“ vysvetľuje Stolárik.
Vaľo deklaruje, že k agroturistickému zámeru sa zaviaže aj v prípade kúpy pozemku. „Som ochotný zaviazať sa v kúpnej zmluve, že ak tam tento projekt nezrealizujem do dvoch rokov, vrátim pozemok mestu za rovnakú cenu.“

Čo k tomu dodať?

Bolo by fajn, keby na Klatovianke urobili pekný areál so zvieratami, ihriskami a slušnou reštauráciou pre rodiny s deťmi. Ale bolo by úplne super, ak by aj proces nakladania s týmito mestskými pozemkami vyzeral inak…
Keď radní neurobia na prenájom majetku mesta súťaž, ani zámer nezverejnia, musí sa prekĺznuť cez výnimku v zákone. Keď to poslanci vpália do zastupiteľstva bez štandardného legislatívneho procesu, treba sa prešmyknúť i cez výnimku v rokovacom poriadku. A po takom „výnimočnom“ postupe ešte schvália nízke nájomné. Je to transparentné a výhodné?
Načo najprv prenajímali, keď o pár mesiacov už predávajú, prečo hneď rovno nepredali? Neponúkal by sa lepšie na predaj voľný, neprenajatý pozemok, než na 30 rokov „zabetónovaný“ nájomcom? Kto iný než nájomca a za koľko taký „hendikepovaný“ pozemok kúpi? Ak chceli len prenajímať, nedalo sa prenajať výhodnejšie, a načo teraz predávajú? A ak už predávajú, prečo ku kúpnej cene „nepribijú“ aspoň toľko, nech tak nekričí: „Pozrite, aká som malá?“ Bolo to pripravené poriadne?

TAKŽE, ako sa to zvykne hovoriť, komu pán Boh (a radní páni), tomu aj všetci svätý? (Viem je to trochu inak, ale určite každý chápe ako som to myslel.)