FED a kľúčové centrálne banky súhlasili požičať virtuálne „peniaze“ globálnym bankám „príliš veľkým na krach“ za nulové alebo takmer nulové úrokové sadzby, a tieto banky zase na oplátku „uložia“ tieto peniaze do FEDu a ďalších centrálnych bank za dohodnuté sadzby. Všetky tieto transakcie sú iba obyčajnými účtovnými zápismi. Ďalšie „pôžičky“ od FEDu a centrálnych bank (za nulové alebo takmer nulové sadzby) sú používané na nákup vládnych dlhov, a tieto dlhy sú stimulačnými peniazmi potrebnými pre oživenie reálnej ekonomiky a vytvorenie pracovných miest pre rastúci počet nezamestnaných. Takže v podstate tieto banky dostali „peniaze zadarmo“, aby ich požičali vládam za vopred dojednané úrokové sadzby, bez akéhokoľvek rizika. To je podvod!
Tieto „peniaze“ nie sú ani dolárové bankovky, ale iba účtovné zápisy vytvorené akoby z luftu. Takže keď FED naleje bilióny amerických dolárov do bankového systému, iba si pripíše zostatok na prospech účtov bank „príliš veľkých na krach“ vo FEDe.
Keď je tento systém aplikovaný na medzinárodný obchod, použije sa rovnaký modus operandy, aby sa zaplatilo za tovar dovážaný z Číny, Japonska atď.
Vo zvyšných štátoch, keď kupujú tovar denominovane v amerických dolároch, musia tieto štáty vyrobiť tovar a služby a predať za doláre, aby si mohli kúpiť tovar potrebný v ich ekonomikách. Jednoducho povedané, musia dosiahnuť také príjmy, aby si kúpili akékoľvek potrebné tovary a služby. V kontraste s tým všetko, čo musia urobiť USA, je vytvoriť peniaze z čistého luftu a použiť ich na zaplatenie svojho dovozu!
USA tento podvod môže prejsť preto, že majú vojenské svaly, aby si tento podvod vynútili.
Ako bolo uvedené skôr, tento status quo bol akceptovaný predovšetkým behom studenej vojny a s istým zdráhaním po kolapse Sovietskeho zväzu, ale s výhradou – že USA budú súhlasiť, že budú spotrebiteľom poslednej inštancie. Tato dohoda priniesla isté uspokojenie, pretože štáty, ktoré predávali svoj tovar do USA, takto mohli používať doláre na nákup tovarov z iných štátov, pretože viac než 80% svetového obchodu prebiehalo v dolároch, obzvlášť ropa, životná miazga globálnej ekonomiky.
Ale za stavu, keď sú USA v totálnom bankrote a ich občania (najväčší spotrebiteľ na svete) nie sú schopní požičať ďalšie peniaze, aby si kúpili dobre tovary z Číny, Japonska a ostatku sveta, dopyt po dolároch sa vyparil. Štatút dolára ako rezervnej meny a jeho užitočnosť je spochybňovaný stále hlasnejšie.
Konečná hra
Súčasné dôsledky možno zhrnúť v jednoduchých bodoch: Mal by zbankrotovaný štát (USA) mať možnosť používať peniaze vytvorené z čistého luftu pre platenie za tovary vyrobené za potu a slz ťažko pracujúcich občanov exportujúcich štátov? Keď k urážke pridáme i facku, tie isté doláre teraz kúpia omnoho menej vecí, než predtým. Takže aký má zmysel používať na zaplatenie menu, ktorá rýchle stráca svoju hodnotu?
Na druhej strane USA celému svetu, obzvlášť Číňanom, vykladajú, že pokiaľ sú so status quo nespokojní, nič im nebráni, aby predávali iným štátom a akceptovali ich meny. Ale pokiaľ chcú predávať mocným USA, musia akceptovať americkú hajzelpapierovu rezervnú menu a právo USA vytvárať peniaze z čistého luftu!
To je posledná pokerová partia a ktokoľvek mrkne prvý, utrpí nenapraviteľné finančné dôsledky. Ale kto má v ruke tromfy? USA to nie sú. A nemá ich ani Čína.
Tento stav záležitostí nemôže pokračovať moc dlho, pretože akékoľvek karty sa USA a Čína chystajú vyložiť na stôl, aby získali strategickú výhodu, akýkoľvek krátkodobý zisk môže biť Pyrrhovym, pretože nebude schopný vysporiadať sa s podkladovými antagonistickými rozpormi.
Keď prežitie systému závisí na dostupnosti úveru (tj. akumulácie viac dlhov), je iba otázkou času, než veriteľ, ale aj dlžník dôjdu k nevyhnutnému záveru, že dlh nebude nikdy splatený. A pokiaľ nebude veriteľ ochotný dlh odpísať, tak to, že sa uchýli až k drastickým prostriedkom, aby dostal zvyšok dlhu, je nevyhnutné.
POKRAČOVANIE
Celá debata | RSS tejto debaty