filozof52

Nie nemajte strach, že to robím kvôli sledovanosti. Že tu za každú cenu chcem stále figurovať na rebríčku sledovanosti na poprednom mieste.

Včera tu dal krija veľmi dobrý článok, ktorým nás blogerov akoby chcel vyzvať „do boja s médiami“.  Presnejšie povedané, ak som ho správne pochopil on svojim článkom nabáda novinárov, aby robili svoju prácu zodpovedne, lebo od nich veľa záleží na tom, aby sa spoločnosť nevohnala do záhuby v tej najhroznejšej forme, ktorou je vojna.

V čase, keď som si klikol na jeho článok som postrehol, že si už jeho článok prečítalo vyše 220 čitateľov, ale k článku nebol žiadny komentár a tak som sa rozhodol zareagovať, lebo som cítil, že je potrebné aby sa občania k takejto vážnej téme stavali veľmi zodpovedne.

Písal som už vyše polhodiny a vďaka tomu, že „nežne klepem na klávesy“ som pred odoslaním správy všetko pohnojil. Jednoducho celé moje úsilie šlo niekam do stratená a moja „kolónka“ svietila v celej svojej bielej paráde ako svadobná nevesta v bielom saténe. Tak som sa nasral, že v prvej chvíli som chcel poriadne nahlas zahrešiť, ale mám poriadne citlivých susedov, tak som si „zaťal do jazyka“. Nakoľko ma moje chyby nie vždy dokážu odradiť od môjho prvého úmyslu tak som predsa len aspoň skrátene krijovi odoslal nasledujúci komentár: To iba ja môžem mať takú smolu: polhodinu som tu písal správu a keď som to už mal napísane, tak som klikol ani neviem načo a všetko mi zmizlo. (Chcel som kliknúť na enter, ale, čo som spravil skutočne neviem a darmo som klikal na zelenú aj modrú šípku už som to nevedel dostať naspäť.) Dnes keď som už bol o niečo kľudnejší, tak som sa myšlienkami vracal ku chybe, ktorú som včera spôsobil?  Mojim zvykom je, že ak píšem dlhší komentár, tak si ho chcem uložiť (obzvlášť tu na tomto blogu, lebo chcem, aby bol bloger včas informovaný o tom, že som zareagoval na jeho komentár a preto duplicitne mu to isté odosielam na jeho email, prípadne aby som si k tomu komentáru pripravil aj nejaký článok, lebo práve v takých komentároch sa dá nájsť dosť príkladov o ktorých je dobre aby sa o nich písalo. Uvedomil som si, že keď nedávam pozor a že mám „ťažkú ruku“ a pri manévri Ctrl + C ak sa pozabudnem a na to cečko jeb… ako chcel pred rokmi Mečiar toho novinára tak potom je všetko v prdeli.

Tí z vás, ktorí si nestihli krijov článok prečítať, alebo ho nezaregistrovali, tak vám tu uvádzam kópiu môjho komentára, ktorý som mu dal k článku:

V podstate skrátim, čo som mal napísané: celú politiku na Slovensku diktujú novinári a nie politici. To, či dobre pre národ, na to nech si už odpovedia oni sami, no spomínam si na novinára, ktorý boxeristovi Mečiarovi položil otázku, že ako prišiel k Elektre, ten celý sčervenel v tvári a päsťou sa mu vyhrážal, že keď mu jednú jeb.. tak ho ani vlastná mater nespozná. Vtedy som si v duchu povedal, takí by mali byť novinári, aby pravdivo informovali občanov, keď to nevedia, či lepšie povedané nechcú robiť politici.

Ale teraz, keď sú novinári platení podľa sledovanosti čitateľov, tak pre peniaze už niektorí urobia čokoľvek.

No dovolím si tvrdiť, že najzapredanejšími sú herci (česť výnimkám), lebo tí sa pri každej nastávajúcej zmene na politickej scéne dokázali prikmotriť ku garnitúre, ktorá sa prebíjala k moci a robili im tak povediac reklamu, alebo ako hovoria Česi křoví. Veď aj tú udalosť, čo spomína krija v slovenskej televízii na 28 poschodí, tak pokiaľ ma pamäť neklame tak aj za tým boli niektorí herci, veď oni dobre vedia, že nemajú, čo stratiť a že im bude pri každej politickej garnitúre dobre. (Tým som končil).

Ale som človek, ktorý, keď niečo začne, tak to chce aj dokončiť a preto chcem touto formou akoby krijovi pripísať tie myšlienky, ktoré som mal včera napísane a ktoré sa ukryli kdesi v hlbinách môjho počítača: som presvedčený o tom, že niektorí redaktori pracujú na takom princípe, že odkiaľ (z akého politického spektra) im viac kvapne, tak podľa toho aj servírujú čitateľom svoju mienku.

V našej krajine bohužiaľ mnoho voličov akoby sa nedokázali riadiť svojim rozumom a vždy sa nechajú zavádzať politológmi, anketami a kadejakými prieskumami, ktoré si môžu aj ľahko vymyslieť a nik im nemôže dokázať, že ich nerobili. Potom to na Slovensku aj tak vyzerá, že po voľbách občania iba nadávajú a v politike máme väčšinou tupcov, ktorí zo seba robia veľkých odborníkov. Lenže toto je na škodu veci, že s nami to ide stále dolu vodou, a akoby ani to nestačilo, tak ešte aj príroda sa nám mstí za našu lenivosť svojimi vodnými živlami.