To, že počítač je drogou, ktorá si vás vcucne ako čerpadlo ponorky vsunuté na dno žumpy s výkalmi, tak o tom ma presvedčila moja polovička. (Ruku na srdce, aj ten náš blog sa tak trochu začína podobať žumpe z ktorej občas uniknú nejaké výkaly).
Postupne som sa na počítač tak naviazal, že aby som mohol pri ňom stráviť, čo najviac času, tak som si z balkóna vytvoril dielňu a zároveň skladisko na separáciu odpadu. Najprv som si na balkóne umiestnil skrinku s pracovným náradím aj s pripevneným zveráčikom na drobné opravy a poruchy. Tie sa občas stali, ale aj stávajú, či už na niektorom bicykli z rodiny, alebo nejakého zariadenia priamo v byte, alebo v bloku a to si vyžadovalo drobnú opravu. (Som totiž domovým dôverníkom a preto robím menšie opravy aj v bloku). Boli, ale aj sú to iba maličkosti ako napr. pokazená vodovodná batéria, alebo zámok vo dverách, či porucha na zariadení nejakého elektrospotrebiča. Pochopiteľne, že mi bolo lepšie a výhodnejšie takéto poruchy odstraňovať priamo na balkóne, ako keby som musel s každou maličkosťou utekať niekam dole do pivnice, alebo sušiarne bielizne. Toto mi manželka spočiatku ako tak tolerovala, ale keď k tej skrinke s náradím pribudli ešte ďalšie dve, a k tomu aj igelitové vrece na zber papiera žiakom do školy, a k tomu ešte veľká škatuľa na separovaný odpad, aby som ho neodhadzoval do smetného koša medzi bežný kuchynský odpad, tak toto už moju polovičku poriadne vytočilo.
Totiž pri vešaní mokrej bielizne ona musela kvôli môjmu pohodliu stvárať kaskadérske kúsky, aby sa jej to bez ujmy na zdraví podarilo. Viem mám svoje chyby, no aj v tomto prípade sa potvrdilo, keď chce niekto niekoho byť, tak palicu si nájde. Mojej manželke skutočne niet, čo závidieť, lebo ako učiteľka na ZDŠ si toho dosť užije v škole s deckami, ktoré sú čím ďalej tým viac drzejšie. No, ale môžem ju potom ešte presviedčať o tom, že predsa nemusí sušiť bielizeň na balkóne, keď vo vežiaku máme dve sušiarne? Áno nemôžem jej to vyčítať, lebo aj pre ňu je výhodnejší balkón, aby mala viac času na počítač.
Včera večer v našom byte „vybuchla sopka“. Nazhromaždená „žeravá láva“ v mojej polovičke vytiekla na povrch a dala mi to patrične najavo, aby som sa zamyslel nad tým, že to takto ďalej nejde. A mala pravdu. No, ale, čo už, keď ten balkón je taký malý, že má dĺžku iba dvestosedemdesiat centimetrov a celý trojizbový byt je menší ako kancelária riaditeľa nášho nemenovaného ministerstva.
Laco
Celá debata | RSS tejto debaty