Príbeh ako šitý k úrovni podnikania „v slovenských mútnych vodách“ a hlavne v morálke ľudí, ktorí sa nechávajú takisto oslovovať páni podnikatelia …
Dvadsaťšesť rokov sa už riadne odzrkadlí na budovách a to hlavne takých, ktoré boli „zbúchané“ plánovanými päťročnicami za bývalého režimu. Nie nejdem teraz kritizovať bývalý režim za nedostatky na našom vežiaku, lebo za tie musia niesť zodpovednosť tí, ktorí svoju prácu na tejto stavbe odflákli.
Schodišťové okná prepojené oceľovými konštrukciami, ktoré máme na dvoch stranách vežiaka nám dožívajú a hrozí ich postupné zrútenie. Ako dlhoročný predseda samosprávy, som už v minulosti v priebehu 10 -14 rokov nechal tieto oceľové konštrukcie ošetriť proti korózii, zatmeliť špáry a nanovo natrieť farbou. Toto riešenie síce pomáhalo, ale zub času si stále vyberá svoju daň, a tak sme sa ako vlastníci bytov rozhodli, že tieto okná s oceľovými konštrukciami dáme vymeniť za plastové. Nič mimoriadne by sa nedialo pokiaľ by plánované opatrenia súvisiace s rekonštrukčnými prácami a objednávkou dodávateľa prebiehali tak, ako by to v slušnej demokratickej spoločnosti prebiehať malo.
Bytové družstvo mi poskytlo firmy, ktoré prešli ich sitom (rozumej konkurzom) a, že tú, ktorú si vyberieme, tak tá nám za stanovenú cenovú ponuku dodá materiál a prevedie rekonštrukciu stavby. Nakoľko sa mi už z mojich predchádzajúcich skúsenosti nepozdávali takéto ponuky, tak som si pozisťoval aj iné možnosti. Naďabil som na firmu sídliacu v našom meste. Jej cenová ponuka sa mi hneď pozdávala, bola celkom prijateľná a tak som na bytovom družstve oznámil, že my už máme svoju firmu, ktorá nám vykoná tieto práce. Nestačil som sa diviť, keď hneď na druhý deň po mojej návšteve bytového družstva prišiel osobne na môj byt majiteľ jednej z firiem, ktorá bola registrovaná na bytovom družstve a prešla ich konkurzom. Hneď ma začal presviedčať, že tú firmu, ktorú sme si vybrali, že aj keď je lacnejšia ako jeho firma, tak aby som sa išiel pozrieť (vymenoval mi zopár adries) tam kde robila rekonštrukčné práce jeho firma a zároveň aby som si pozrel tie kde robila firma, ktorú sme si vybrali my. Samozrejme, že som ihneď pochopil, že majiteľovi firmy ide o to aby neprišiel o zákazníka, no spozornel som, keď mi začal vysvetľovať, že tá „naša firma“ má tenšie vrstvy a mnoho iných nepriaznivých prvkov v porovnaní s materiálmi jeho firmy. Ešte stále však to nebolo nič mimoriadne pokiaľ mi nepredložil cenovú ponuku a vtedy mi moje očné buľvy takmer vypadli z mojich očných jamiek: cena bola takmer štvornásobne vyššia než u tej firmy, ktorú sme si najali my. (To, že porušil etický kódex – rozumej dohodu s družstvom o nepreukazovaní cenovej ponuky, lebo iba družstvo môže tento úkon vykonať, – tak toto tu nejdem rozvádzať). Preto som sa iba pousmial a majiteľovi firmy som povedal iba toľko: pozrite, ktorú firmu si vyberieme, tak o tom nerozhodujem ja sám, ale všetci vlastníci bytov a keď oni na domovej schôdzi rozhodnú, že chcú aby rekonštrukčné práce robila Vaša firma, tak ja nemám nič proti tomuto rozhodnutiu. Keď majiteľ firmy videl, že nepochodí, tak sa ma pokúsil presvedčiť inou metódou: spýtal sa ma, či mám už vymenené staré klasické okna za plastové? Lebo vraj je ochotný v tejto cenovej ponuke zahrnúť aj výmenu mojich okien. Znovu som sa iba pousmial a povedal som mu, že okna už mám vymenené a stálo ma to 70 000,- Sk. Táto jeho reakcia iba utvrdila moju predtuchu, že v tejto veci niečo až príliš smrdí!!! (Nejdem spochybňovať to, že prečo je tá cenová ponuka takto prehnaná a nepochybujem o tom, že čitateľ je už dosť chytrý na to, aby si to domyslel.) No nepochybujem o tom, že sa nájdu aj takí ľudia, ktorí si v duchu povedia, že som bol poriadny somár, lebo takéto ponuky sa neodmietajú, ale môžem vás uistiť, že mňa hreje pocit, že som konal tak, ako mi káže svedomie a ako som bol vychovávaný, aby som konal tak, aby som sa potom nemusel hanbiť za to, že som na takúto hru naletel. (Je to niečo podobné, ako keď nejaký chudobný človek nájde peňaženku s vysokým obnosom a on ju odovzdá na polícii, lebo si ani nevie predstaviť tie výčitky, ktoré by mal, že si privlastnil niečo, čo mu nepatrí.) Nepochybujem o tom, že poniektorí by na mojom mieste zareagovali tak, že keby aj mali svoje okná vymenené, tak by sa s tým majiteľom firmy dohodli, že jeho pracovníci môžu urobiť bezplatnú výmenu okien niektorému vlastníkovi bytu, ktorý ma ešte svoje pôvodné okna. Potom by sa predseda s tým vlastníkom dohodol aby mu zaplatil polovičnú sumu za výmenu tých okien a aj tak by ľahko prišiel k peniazom a to iba za takú maličkosť: chamtivé kšefty. (Samozrejme, že v tomto prípade by bol aj vlk sýty a aj ovca by zostala celá.)
Laco
Celá debata | RSS tejto debaty