filozof52

Vážení čitatelia myslím, že by stálo za to aby ste si prečítali nasledujúce riadky, ktoré pripravilo: Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov na Slovensku:

Česká televízia odvysielala dňa 3. augusta 2010 cyklus dokumentov študentov FAMU o deťoch politických väzňov 50. rokov.
http://www.ceskatelevize.cz/program/10214725126-03.08.2010-21:30-2.html

Režisérke V. Dzurenkovej a kolektívu jej spolupracovníkov za to patrí zo strany našej organizácie vrelé ocenenie a úprimné poďakovanie.
Jedným z dokumentov bol aj film „Nebojím sa hovoriť“ o pohnutom osude pani Margity Zimanovej, ktorú temné obdobie nástupu komunizmu po februári 1948 poznamenalo obzvlášť tragicky. Pani Zimanová je dcérou Pavla Valentu,  z Bratislavy. Jej otca zatkli za napomáhanie k úteku cez hranice jeho kmotrovi a  následne ho v roku 1953 popravili. Matka bola z rovnakých dôvodov odsúdená na doživotie. Prepustená bola po siedmych rokoch. Pani Zimanová sa musela so svojim súrodencami presťahovať z Bratislavy do malej obce Lovča. O filmovom dokumente „Nebojím sa hovoriť“ sme už informovali na našej webovej stránke kde je video s filmovým dokumentom.
http://www.deti50let.cz/cs/episode/nebojim-sa-hovorit

Po smrti Milana Paumera, spolubojovníka bratov Mašínovcov, sa žiaľ v plnej nahote ukázala úbohosť Čechov a Slovákov a ich postoj k protikomunistickému odboju. Ostáva pravdou, že kto o slobodu nikdy nebojoval, si ju nikdy nebude vážiť a slobodným nikdy nebude. Zatiaľ čo si prisluhovači komunistických zločinov doposiaľ užívajú výsluhové dôchodky a nadštandardnú zdravotnú starostlivosť v zariadeniach Ministerstva obrany a vnútra, ich obete sú urážané, v čase totality zbabelou mlčiacou väčšinou.  Na pohrebe Milana Paumera sme videli transparent s nápisom “vrah ostane vždy vrahom“. Škoda, že podobné transparenty sme nevideli na pohrebe komunistického prokurátora JUDr. A. Rašlu, ktorý vynášal rozsudky smrti nad nevinnými študentmi Tesárom, Pučikom a Tunegom, či mnohými ďalšími „nepriateľmi ľudovo-demokratického zriadenia“.

Žiaľ aj pani Zimanová sa namiesto slov súcitu a obyčajného ľudského  ohľadu, dočkala hrubého osočovania jej popraveného otca, ktorý sa už nemôže brániť. Je to pre ňu o to bolestivejšie, že sa ozvali tí, od ktorých by to najmenej očakávala. Zdá sa, že  dnes sme už dospeli do takého štádia morálneho úpadku spoločnosti, v ktorom si už navzájom závidíme aj rakovinu.
JUDr. Markéta Čermínová, vytkla pani Zimanovej, že jej osud nepatrí do tohto filmového cyklu, pretože jej otec údajne kolaboroval s ŠtB a počas existencie Slovenského štátu bol členom Hlinkovej strany.
Ako potvrdzuje rehabilitačný rozsudok Pavla Valentu
rehabilitační rozsudek Pavla Valenta (1992)
a preverenie na webovej stránke ÚPN a Cibulkových zoznamoch.
http://www.upn.gov.sk/regpro/vysledky-vyhladavania.php?kraj=&priezvisko=Valent&meno=Pavol&datum_narodenia=27.07.1914&kategoria=
http://www.cibulka.com/
Pavol Valent nie je nikde vedený ako spolupracovník ŠtB.
Bol len radovým rádiotechnikom a pracovníkom z titulu svojej odbornej profesie.

Pani Zimanovej ironicky vytkli jej účasť vo filmovom dokumente aj istá pani Maja Ničová z Konfederácie politických väzňov Slovenska a tri mesiace väznený a neodsúdený mgr. Zoltán Kukula z popradskej pobočky Zväzu protikomunistického odboja.
Bohužiaľ,  vyše 40. ročné obdobie totality a vymývania mozgov komunistickou propagandou poznamenalo naše myslenie oveľa viac ako sme si ochotní  pripustiť. Je preto len na nás, či si budeme ctiť skutočné kresťanské a ľudské princípy, alebo ostaneme poznačeným produktom  minulej a súčasnej doby.

František Bednár-SZČPV