filozof52

Niet pochyb o tom, že v štátnej správe je prezamestnanosť, veď to iba slepý nemôže vidieť, ako to na úradoch chodí: Úradníci sa potkýnajú jeden o druhého, nemajú do čoho pichnúť, raňajšia káva, čítanie novín, surfovanie na internete a spoločenské návštevy v susedných kanceláriách. Taká je realita v slovenských štátnych inštitúciách. A existuje to napríklad aj v niektorých inštitúciách podriadených ministerstvu financií.

Keď už minister financií pán Mikloš chce naozaj robiť poriadky, tak najvyšší čas by bol keby poslal na „zaslúžený odpočinok „dôchodcov, čo sedia na teplých flekoch v štátnej správe, či samospráve a na bytových družstvách, aby uvoľnili miesto ďalším, čo stoja v zástupoch. (Dokonca si dovolím tvrdiť, že oveľa mladším ľuďom a vzdelanejším, ktorí ovládajú aj cudzie jazyky a v mnohých prípadoch nemajú inú možnosť ako sa zamestnať, iba tak, že sú nútení isť za prácou do zahraničia.)  A ešte prijateľnejšie by bolo keby Mikloš inicioval pozitívne zmeny v štátnej službe. Napr. vzdelávanie, alebo profesionalizáciu štátnej služby napr. prostredníctvom legislatívnych úprav.

Nemôžem sa zbaviť pocitu, že štátny úradník je označovaný ako ficoid, lump, priživník a flákač. Pomaly to tu vyzerá ako hon na čarodejnice. A celý národ tlieska ako všetkých tých darmožráčov  budú demonetizáciou vyháňať z úradov a snáď ich ešte budú aj verejne trestať. Tým nechcem povedať, že v štátnej službe nie je prezamestnanosť, ale niekedy sa to už naozaj preháňa.

Podľa odborníka v štátnej správe je až 30-percentná prezamestnanosť. O desať percentnom šetrení hovorí ako o kozmetických úpravách a odporúča zamerať sa konečne na vypracovanie systému hodnotenia výkonov v štátnej službe.

Prepúšťanie úradníkov je v čase krízy a  šetrenia populárny krok. Previesť ho do praxe je však oveľa ťažšie, než sa zdá, a väčšina politikov zostane len pri sľuboch.

Ak by sa ministerstvá a im podriadené organizácie rozhodli iba pre prepúšťanie, o prácu by prišlo do 15-tisíc zamestnancov. Štát by však mal jednorazové náklady pri vyplatení odstupného až do výšky piatich mesačných platov. Priemerný plat sa pritom podľa štátneho rozpočtu na tento rok pohybuje na úrovni 979 eur. Na odstupné by tak padlo zhruba 73 miliónov eur. Štát by musel počítať aj so zvýšenými nákladmi na podporu v nezamestnanosti. Otázne by bolo, koľko by ostalo nezamestnaných a v akej štruktúre.

Pred vyše tromi rokmi mali na príkaz vtedajšieho premiéra Roberta Fica prepustiť ministerstvá 20 percent úradníkov. Väčšinou neuposlúchli. Vláda sa v októbri 2006 zaviazala znížiť počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií do konca roku 2007 o úctyhodných 20 percent. V skutočnosti zostal počet týchto zamestnancov ku koncu roku 2007 takmer nezmenený na úrovni necelých 153-tisíc a do konca roku 2009 sa znížil len na 146-tisíc, čo je oproti roku 2006 pokles len zhruba o štyri percentá.

Hoci ministerstvo spravodlivosti tvrdilo, že krátenie stavu zamestnancov o 20 percent splnilo, čísla hovoria o niečom inom. V roku 2006 pracovalo spolu na ministerstve, súdoch, v Centre právnej pomoci, Justičnej akadémii a  Inštitúte vzdelávania 5656 zamestnancov, v roku 2010 ich už je 5945.

Podobne je na tom aj ministerstvo školstva, ktoré tiež tvrdí, že splnilo záväzok 20 percentného šetrenia. Kým však priamo na ministerstve pracovalo pred štyrmi rokmi 340 ľudí, dnes ich je tam zamestnaných 476. Ministerstvo hospodárstva má o šesť percent ľudí viac ako v roku 2006 a ministerstvo práce a sociálnych vecí ich má viac o 14 percent.

V niektorých ministerstvách sa stalo totiž presne to, že ak aj v roku 2007 prepúšťali, neskôr začali opäť naberať z rôznych dôvodov.

Nových zamestnancov potrebovali napríklad pre eurofondy. Dokazuje to aj príklad Úradu vlády, ktorý znížil ku koncu roka 2007 stav zamestnancov o 20 percent, no podľa viacerých uznesení vlády ho však zvýšil o 21 percent. Dôvodom malo byť napríklad riadenie štrukturálnych fondov.

Vítaný zámer prepustiť nadbytočných zamestnancov v štátnej správe sa v podaní Ficovej vlády sparodoval. Napriek bojovému pokriku po voľbách v roku 2006 k ničomu nedošlo. Skôr naopak. V niektorých prípadoch počet úradníkov dokonca narástol so zdôvodnením, že tak si to vyžaduje obsluha eurofondov. Výsledok je taký, že v ich čerpaní sa Slovensko ocitlo na chvoste únie, byrokratický aparát sa nezoštíhlil, rozmohli sa však korupcia, klientelizmus a plytvanie. Pripomeňme políciou vyšetrovaný nástenkový tender či pilotné sociálne podniky. Tieto kauzy zostanú natrvalo prišpendlené na nástenke hanby.

Prepúšťanie úradníkov je, samozrejme, celosvetový evergreen, keď do verejných financií zavanú zlé časy, dlhy rastú, ale ochota uskromniť sa má podporu ľudí len potiaľ, pokiaľ sa škrty netýkajú priamo nich. Predstava, že byrokracia je miestom záhaľky a príživníctva, je opretá o mraky príkladov z vlastnej i sprostredkovanej skúsenosti a politici sa radi vezú na náladách „obyčajných ľudí“.

Mikloš ordinuje úradníkom diétu: Znížiť byrokraciu, ako ukazuje čerstvý výsledok Ficovej kompánie, však môže byť nesplniteľná úloha. Aby sa dala na konci volebného obdobia odfajknúť, koaliční poslanci a najmä členovia vlády musia mať dobré organizačné schopnosti a prehľad o tom, čo sa v ich rezorte deje či nedeje, ale malo by sa. Musia sa obrniť morálne a argumentačne proti premyslenej obrane byrokratov, ktorí sú na poukazovanie svojej dôležitosti perfektne vytrénovaní. A zároveň musia odolať pokušeniu, aby štátny aparát nerozšírili o svojich „bezprizorných“ straníckych nominantov, rodinných príslušníkov a známych. Mazané úradnícke kádre len na to čakajú, kedy deklarácie o prepúšťaní nadbytočných ľudí nahradí tichá koaličná starosť o vlastnú vyhladnutú klientelu.

Druhým extrémom sú zase zamestnanci štátnych inštitúcií, ktorí sa nemajú ani kedy nadýchnuť. Nie však preto, že by ich bolo málo, skôr pre zlú organizáciu práce.

Zo slovenských štátnych zamestnancov zatiaľ nemal nikto odvahu verejne hovoriť o prezamestnanosti, vo Francúzsku o tom štátna úradníčka pod pseudonymom Zoe Shepardová napísala aj knihu a vyvolala ňou pohoršenie. Napísala, že v Paríži sa robí päť hodín za týždeň a zvyšok dňa trávia úradníci na Facebooku. Pritom máme aj my v štátnych inštitúciách až 30-percentnú prezamestnanosť.

Ministerstvo spravodlivosti vraj zvažuje rôzne alternatívy a ministerstvo dopravy mieni hľadať rezervy v oboch oblastiach. Zatiaľ iba ministerstvo práce hovorí, že bude prepúšťať.

„Pristúpime k znižovaniu stavu zamestnancov. Zároveň dôjde aj k reorganizácii jednotlivých útvarov, keďže náš úrad má priveľa riadiacich pracovníkov,“ tvrdí Andrea Devánová z mediálneho odboru ministerstva.

Je na debatu, či nebolo vhodnejšie uzavrieť mzdový kohútik o 15 až 20 percent, aby kozmetické úpravy nahradil skutočný tlak na efektívnosť, ktorý si už všimne verejnosť. Možno by to noví ministri zvládli, aby štát s ešte menším počtom ľudí fungoval aspoň tak, ako funguje dnes, ak nie lepšie. No určite by nemal horšie. To by bol život úplne pod psa. Ako na Východe Slovenska.