filozof52

Kým boli naši futbalisti na MS v JAR, tak hádam ani nebolo zápasu, ktorý by som nebol sledoval, ale keď naši hráči vypadli už som nejavil až taký veľký záujem o futbal. Iba sporadický som si občas prepol na niektorý zo zápasov. Napr. včera som prvý polčas Nemecka s Argentínou vôbec nepozeral, ale keď mi moja polovička oznámila, že Nemci vedú 1:0 to už bolo slovo do bitky, lebo ja som už Argentínu „videl vo finále“. No, že Nemecko vyradí Argentínu štvorgólovým debaklom, tak to si dovolím tvrdiť, že také niečo pred týmto zápasom by sa neodvážil tvrdiť ani jeden futbalový analytik.

Mňa však šokovalo správanie Diega Maradonu. Keď som mu prvýkrát zbadal v jeho rukách svätý ruženec, (nepamätám si, či si tento ruženec obmotával na ruku od začiatku majstrovstiev sveta a či až vo štvrťfinále), ale keď som ho zbadal ako sa s tým ružencom prežehnáva a modli, aby jeho zverenci vyhrali, tak prvé na čo som si pomyslel bolo, že: Neviem, neviem, či ťa pán Boh vyslyší, keď ty si za svojej slávnej éry dal gól rukou, všetci to videli a ty si to suverénne poprel! A, čo k tomu dodať? Hádam aspoň takto sa stalo spravodlivosti zadosť. Ako som spomenul, pozeral som iba druhý polčas, ale to, čo Nemci stvárali s Argentínou, jednoducho som neveril, že Argentína má na ihrisku 11 hráčov. Bol som presvedčený, že jedného hráča im rozhodca vylúčil, ba chvíľami to vyzeralo tak, že tých argentínskych hráčov na ihrisku je iba deväť a to aj vrátane brankára.

Tento zápas ma tak nadchol, že som sa už tešil na ďalší večerný zápas, no taký parádny biliardový gól, aký dali Španieli Paraguajčanom, tak taký sa skutočne nevidí veľmi často. Ešte aj náš športový komentátor tento gól výstižne komentoval, keď sa vyjadril v tom zmysle, že Španieli dali biliardový gól do paraguajskej biliardovej brány. V súvislosti s týmto slovným spojením, som si spomenul na moje ďalšie obľúbené kolektívne športy, ktorými sú kolky a biliard. Aj, keď o biliarde sa to nedá celkom určite tvrdiť, lebo tento šport môže hrať jednotlivec, no či by ho to bavilo, pokiaľ by nemal súpera, alebo aj viacerých súperov, ťažko povedať. Ale mojim koníčkom boli kolky. Súťažne som ich hrával takmer 15 rokov. Nedosahoval som síce také výkony, aby som sa mohol posunúť medzi špičkových hráčov, ale tento šport ma nesmierne bavil a som veľmi sklamaný, že na Slovensku postupne zaniká. Za tých čias, keď som hrával súťažne, tak na kolkárni v hľadisku sme mali aj biliardový stôl a ten nám skracoval dlhé chvíle, či už na tréningoch, ale niektorým hlavne fanúšikom aj počas zápasov, lebo nevýhodou kolkárne bolo, že bola iba štvordráhová a tak nemohli hrať kolky všetci, každé súťažné družstvo malo totiž po šiestich hráčov. Po zápasoch sa zvyčajne išiel hrať biliard, ale aby to bolo zaujímavejšie, tak sa hralo o pivo a poniektorí aj o pohárik ostrejšieho. (Za hľadiskom kolkárne bol bar, takže s tým problém nebol). V časoch, keď som ešte študoval, tak na internáte sme mali spoločenské hry a medzi nimi bol aj malý stolový biliard. Strašne som si túto hru obľúbil a nechcem sa vychvaľovať, ale málokomu sa podarilo nado mnou vyhrať a preto som sa neobával hrať aj na veľkých biliardových stoloch. Škoda len, že vtedy na kolkárni neboli viaceré biliardové stoly určite by nemali času zapadať prachom, najmä, keď sa poniektorým začalo dariť tak, akoby napr. málokto predpokladal, že to dopadne a ako to dopadlo s našimi futbalistami na MS 2010 v JAR.

P.S. Predpokladám, že chápete prečo som  biliardový stôl uviedol v množnom čísle. Totiž mne osobne ten bar na kolkárni vôbec nechýbal (najmä tie predražené ceny tovarov, len aby majiteľ, čo najviac nahrabal) a mám aj tú smolu, že ak hrám o niečo, tak nikdy nevyhrám.