filozof52

Nejdem sa teraz rozpisovať o tom, kto a prečo zahájil úpravy stavebného pozemku pre novú poštovú budovu v Bratislave, ale tuším, že sa to udialo za Mečiara.

Výstavbu administratívnej budovy, ktorá sa pôvodne mala stať novým sídlom ZSSK

zakázal minister dopravy Pavol Prokopovič.

Nesledoval som už ako to pokračovalo a či vôbec prebiehajú práce na tejto stavbe, ale zarazila má iná skutočnosť a to tá, že v akom stave sa nachádzajú železnične stanice na východe republiky.

Turisti  namiesto pamiatok UNESCO videli iné „skvosty“ v hornom Zemplíne a dvíhali sa im žalúdky pri pohľade na latríny aj čakárne.

Do regiónu horného Zemplína s unikátnymi chránenými prírodnými územiami a Národným parkom Poloniny už mieria turisti. Mnohých motivovali atraktívne informačné brožúry s krásnymi fotografiami prírody a pamiatok. Priamo v teréne však zažívajú nemilé prekvapenia. Čakáreň a toalety? Ako v Rumunsku.

„Toto sme videli naposledy v Rumunsku!“ vyhlásila skupina turistov potom, čo prešla pár toaliet na železničných staniciach v mestách horného Zemplína. Paradoxne, negatívne skúsenosti majú v čase, keď sa zemplínske mestá a obce snažia o väčšiu propagáciu regiónu a oživenie turistického ruchu.

A takto reagoval starosta Hažína nad Cirochou František Bližinský (nezávislý): „Robí to zlé meno obci, ale my s tým nič neurobíme. Nie je to náš majetok,“. Vysvetlil, že turisti sa podľa všetkého snažili ukryť v prístrešku, ktorý kedysi využívali zamestnanci železníc: „Bývalá čakáreň aj železničiarsky byt na stanici sú dávno zamknuté.“ Podľa neho to s úrovňou železničnej stanice, mimochodom len päť kilometrov od okresného mesta, šlo dole vodou po rozdelení železníc na tri spoločnosti. „Žiadali sme, aby dali záchody aj čakáreň do poriadku, aby opravili nebezpečné schody smerom do Lackoviec. Prišli, popozerali, odišli. Až minulého roku, pred oslavami storočnice trate Humenné – Stakčín stanicu obielili, namontovali odkvapy a zatarasili prístup k poškodenému záchodu,“ povedal. Vyzdvihol, že aspoň namontovali svietidlo. Poukázal však na to, že v zime tam nemá kto odhŕňať sneh, posypať perón: „To musí zabezpečovať obec.“

Obce upratujú za železničiarov: „Vybavili sme od železníc farbu, namaľovali aj plot. Chodia tam na brigády ženy z miestneho spolku Červeného kríža, posielame tam upratovať ľudí v rámci malých obecných služieb,“ vymenoval snahy obce o zlepšenie úrovne na stanici Bližinský. Smutná je aj starostka Dlhého nad Cirochou Mária Kulanová (KDH). Stanica na trase Humenné – Medzilaborce podľa nej robí zlú vizitku obce. Rovnaký názor má aj starosta Belej nad Cirochou v okrese Snina Ján Britan (HZDS-SNS-Smer). Dodal, že má pocit, že starostlivosti o stanicu sa železnice zbavili: „Tráva okolo stanice je vysoká. Kosí ju obec. Stanica je predsa vstupom do obce,“ podotkol.

Martina Pavliková, hovorkyňa Železníc Slovenskej republiky (ŽSR), uviedla, že toalety sú na spomínaných tratiach len v obsadených železničných staniciach. Teda tam, kde sú zamestnanci ako výpravca či predavač cestovných lístkov: „V neobsadených zastávkach, kde nevykonáva službu zamestnanec ŽSR, sú hygienické zariadenia uzavreté aj z dôvodu devastácie zariadení práve cestujúcou verejnosťou.“ ŽSR podľa hovorkyne neplánujú investovať do opravy toaliet, v pláne majú mobilné ekologické WC. Pred tromi rokmi obnovili toalety v nesamostatnej železničnej stanici Kamenica nad Cirochou. „V tomto roku sa pripravuje oprava hygienických zariadení v nesamostatných železničných staniciach Koškovce a Radvaň nad Laborcom,“ oznámila. Pridala známy fakt: „Vykonané opravné práce na hygienických zariadeniach riešia problematiku iba dočasne, keďže vo veľmi krátkom čase sú opäť zničené, nefunkčné a zdevastované.“

Je to veľmi smutné, že kvôli zopár jednotlivcom, ktorým je kultúrne správanie na hony vzdialené sa Slovensko takto očami zahraničných turistov prezentuje veľmi negatívnym spôsobom.

Zodpovední a kompetentní ľudia, by si mali konečne uvedomiť, že turisti nenavštevujú iba Bratislavu a hoci takéto zákutia na Východe republiky nenavštevuje mnoho zahraničných turistov, ale oni odovzdajú informácie vo svojej domovine ďalším svojím blízkym a známym o tom v akom hroznom stave máme sociálne zariadenia v našej krajine a tým prakticky zamedzia vyššiemu záujmu o turizmus na Slovensku.

Je skutočne zarážajúce, že o rozostavanú železničiarsku budovu na nároží Šancová – Žabotova ulica v Bratislave sa pretekali dve spoločnosti z ktorých každá za stavbu ponúkla viac ako 100 mil. Sk a ŽSR nemajú „pár tisícok“ na zveľadenie záchodov a čakárni v spomenutých obciach. Možno by bolo najlepšie všetky tie búdy zrovnať so zemou a postaviť tam prístrešky na spôsob autobusových zastávok, iba by museli byť z odolnejšieho materiálu, nakoľko nie sú tak pod drobnohľadom verejnosti ako autobusové zástavky, ktoré sú poväčšine postavené v strede obce.