filozof52

Výsledok z prvej ruky: 100 % účasť a aj 100 % hlasov – odovzdaných svojej politickej strane pod č.3. Tak dopadol výsledok volieb v jednom volebnom okrskovom obvode mestskej časti v ktorom som mal tu česť – byť členom volebnej komisie.

V celku sa dá povedať, že priebeh volieb vo volebnom okrsku bol bez problémov, až na zopár nejasnosti, ale horúca noc sa postarala o pomerne nudný priebeh volieb. No mal som aj jednu malú pikošku: ešte predpoludním sme s jedným z kolegov volebnej komisie museli navštíviť s prenosnou urnou starého invalidného voliča. Jeho manželka prišla, odvolila a poprosila nás, či by sme mohli navštíviť aj jej manžela, lebo on by si vraj neodpustil to, aby sa volieb nezúčastnil.

Priebeh volieb spomenutého voliča si zaslúži obšírnejší komentár: vyše 81 ročný pán so silnými dioptriami na očiach si k svojmu krúžkovaniu musel zobrať ešte aj pomocníka vo forme lupy, ale toto bol ešte ten lepší prípad, horšie to už bolo, keď si tento volič začal prezerať všetkých kandidátov na poslancov – počnúc stranou s poradovým číslom jeden. Jeho manželka už tušila, že tento proces nebude trvať iba pár minút a tak nás chcela obslúžiť kávou. Pochopiteľne sme sa poďakovali, lebo kávy sme si počas volebného „maratónu“ užili toľko, že keď som prišiel z volieb ráno o štvrť na päť domou, tak som ani nevedel zaspať. Keď bol starký ešte iba pri politickej strane s poradovým číslom 5., tak jeho manželka ho už taktne začala súriť, aby to nenaťahoval, lebo vo volebnej miestnosti budú určite čakať na urnu aj ďalší voliči so zdravotnými ťažkosťami, ktorí nebudú môcť isť na poschodie do volebnej miestnosti. Verdikt jej manžela bol stručný, ale zároveň aj veľavravný: nech čakajú! Týmto svojim verdiktom ma síce veľmi sklamal, lebo spočiatku som mal o ňom sympatickejšiu mienku. Po 20 minútach jeho polovička už znovu nemienila trpieť jeho arogantnosť a preto mu začala vyčítať: veď určite máš vybranú stranu, ktorú chceš voliť, tak si ju vyhľadaj a odvoľ!

Tvrdohlavec si stál za svojim rozhodnutím a ďalej pokračoval tak, ako keby jeho manželka k nemu vôbec neprehovorila. My dvaja členovia (z volebnej komisie) sme si už zhruba pri 10 politickej strane iba v tichosti povzdychli, aby to nebola strana s poradovým číslom 18. Našťastie nás ušetrila od ďalších neskutočných minút čakania 15, ktorú náš tvrdohlavec mal určite už od samého začiatku predurčenú za svoju favoritku.

Po návrate do volebnej miestnosti našu predsedníčku (VK) jedna z voličiek poprosila, či by mohla jej dcéra prísť odvoliť ako nevesta vo svadobných šatách spolu so svojim nastávajúcim popoludní medzi 16 a 17 hodinou, aby mali trvalú pamiatku na voľby vo forme videa a zopár fotiek – (možno očakávali, že tam pozveme televízny štáb niektorej televízie). Po súhlasnom vyjadrení našej predsedníčky sme už medzi uvedenými hodinami boli všetci v plnom očakávaní, že každú chvíľu prídu naši svadobní prvovoliči, ale, keď už sa začalo ukrajovať aj z 19 hodiny, tak sme usúdili, že z toho nič nebude. (Dôvod bol výstižný: nesľúbili sme, že prizveme televíziu, ale neodpustil som si poznámku, že ak prídu až po svadobnom akte, tak oznámime neveste, že ona už voliť nemôže, lebo teraz sa už vola po svojom manželovi a že si zažartujeme, že jej občiansky preukaz je už neplatný). O 20:30 predsa len naši zaľúbenci prišli v plnej paráde a fotoaparáty pri volebnej urne blýskali tak, že poniektorí voliči mohli nadobudnúť dojem, že sa z tej príšernej celodennej horúčavy blíži poriadna búrka.

Jediný kto ma počas volieb nesklamal tak to boli voliči našej etnickej menšiny. V našom okrsku prišiel odvoliť iba jeden jediný a aj pri sčítavaní hlasov sa objavil iba jeden jediný, ktorý pravdepodobne figuroval na politickej strane s poradovým číslom 3., a prišiel k urne aj so svojimi dvoma maloletými deťmi. (Už sa mi nechcelo pozrieť do záznamov, či to nebol náhodou aj jeden z kandidátov SRK).

Neodpustím si vtip na záver: Pýta sa malý cigán svojho otca:

Syn: Tato, čo je to demokracia???

Otec: Demokracia je to, keď gadžovia robia a my dostávame peniaze len tak.
Syn: Aha. A to im nevadí???
Otec: Vadí, ale to už je rasizmus…