filozof52

V našej krajine sa jarný príchod každoročne viaže ku krásnym bielym snežienkam. No nedá mi, aby som tu nespomenul podobný kvet, ktorým je bleduľa jarná a myslím, že oveľa vzácnejší ako snežienky, lebo je iba zopár takých miest na Slovensku kde tieto nádherné kvety rastú.

Moje detstvo som prežil v obci neďaleko od Vihorlatu a za obcou ešte aj teraz v tomto jarnom čase rastú bledule pri lesnom potôčku.
Ako deti sme každú jar brodili oraniskami, aby sme našim mamičkám k MDŽ mohli venovať kytičky týchto vzácnych kvetov. Boli síce veľmi prísne chránené zákonom, ale my deti sme si tým hlavy nelámali, lebo tých tam bolo a stále je tisíce.

Ale do smrti nezabudnem ako som si raz chcel skrátiť cestu spolu s mojim bratom, lebo sa nám nechcelo isť s tými bleduľami okľukou. Cesta bola vyjazdená družstevnými traktormi a bola aj priechodnejšia, ale podstatne dlhšia. Pustili sme sa krížom cez oranisko, ktoré bolo čerstvo rozmočené po roztopenom snehu a na mnohých miestach ešte boli mláčky vody. Naše brodenie až po kolena v blate, tak to bola doslova krížová cesta. Prešli sme snáď sto metrov, ale takým spôsobom, že gumové čižmy sme si už niesli v rukách, lebo aj tak sme mali čo robiť, aby sme ich z tohto bahna vôbec vytiahli. V danej chvíli bolo šťastím, že sme boli dvaja, lebo sme tie čižmy ťahali tak, ako keď v známej rozprávke ťahala repu babka s dedkom. Ostávalo nám prejsť ešte asi dvesto metrov takýmto terénom, takže sme sa už nechceli vracať naspäť. Domov sme prišli premočení a uzimení, ale hrial nás pocit, že mamičku potešíme nádhernými kyticami prvých jarných kvetov, hoci reakcia našej mamy nebola taká akú sme očakávali, pochopiteľne mala obavu, že sme sa podchladili a že budeme chorí. Nechcem sa tu vychvaľovať, ale celé detstvo som nebol nikdy chorý, nemal som žiadnu chrípku ani žiadnu alergiu a kadejaké rôzne choroby, ktoré sa teraz lepia na deti. Dovolím si tvrdiť, že to bolo tým, že sme sa viac zdržiavali vonku v prírode a tiež aj tým, že sme nechodievali takí zababušení ako je to v dnešných časoch. Doslova akoby sme sa zároveň aj otužovali.

Laco