filozof52

Dnes ráno som si kvôli hokeju privstal o čosi skôr a tým, že som ešte mal pred začiatkom hokejového stretnutia chvíľu času, tak som si pozrel poštu v mojej gimailovej schránke a na správu jedného z mojich priateľov som mimo iného zareagoval aj týmto komentárom: Miťo, privstal som si, aby som si pozrel debakel s akým naši hokejisti odídu z ľadu. Samozrejme, že by ma potešilo pokiaľ by ten bronz získali, ale Fíni nám už viackrát zavarili, takže ani nebudem veľmi prekvapený ak naši prehrajú.    28 februára, 3:45

Viem, je to viac menej o náhode, že mi moja predpoveď vyšla, no ja nakoľko už nejaké desiatky rokov poznám povahu nás Slovákov, tak som vychádzal z reality aká sa takmer na vlas opakuje v takých situáciách aká bola aj v tomto zápase: takmer všetci Slováci si ani nechceli pripustiť tú myšlienku, že naši hokejisti prídu domov bez medaily, a ako keby skutočne zabudli na to, že aj náš súper túži po medaile takisto ako my. (Takže momentálne ma nenapadá žiadne porekadlo, ale skutočne by sme mali začať trošku inak uvažovať a nemať stále pred zápasmi veľké oči.)

Možno mi dáte za pravdu, že po víťazstve sa vystatovanie a vyťahovanie oveľa viac kvituje, ako keď máme chodiť s ovisnutým nosom a ľutovať sami seba, že to takto dopadlo.

Laco