filozof52

Ukážka  akú má možnosť a ako dokáže najsilnejšia americká banka manipulovať trh a verejnú mienku.

Prvá vec, ktorú by ste mali vedieť o Goldman Sachs je, že je všade. Táto najsilnejšia investičná banka na svete je vampírom, ktorý sa zahryzne do všetkého odkiaľ cíti peniaze.

Od technologickej bubliny až po vysoké ceny ropy, GS stojí za všetkými veľkými trhovými manipuláciami od Veľkej hospodárskej krízy. Ak Amerika cirkuluje okolo výlevky, GS našiel spôsob ako sa tou výlevkou stať – extrémne nešťastná medzera v systéme západného demokratického kapitalizmu, v ktorom je spoločnosť pasívne riadená voľným trhom a slobodnými voľbami, táto neorganizovaná demokracia je vždy porazená organizovanou chamtivosťou.

Monumentálna budova Goldman Sachs v New Yorku, centre svetového kapitálu a finančnej moci: Bezprecedentná sila a dosah tejto banky umožnili zmeniť Ameriku na obrovský podvod typu: nafúkni-a-nechaj-spadnúť, roky manipulujúc všetky ekonomické sektory. Kolaps tohto alebo iného trhu v sebe nesie skryté náklady, a všetky tieto peniaze, ktoré strácame, niekam idú, a v doslovnom ako aj obraznom ponímaní je práve GS miesto, kam smerujú: Banka je obrovský vysoko sofistikovaný motor, ktorý transformuje rozptýlené bohatstvo spoločnosti do čistého zisku pre najbohatších jednotlivcov. Toto dosahujú znovu a znovu tým istým spôsobom. Vzorec je relatívne jednoduchý: GS sa dostane do stredu špekulatívnej bubliny a predáva investície, ktoré vie, že sú odpad. Potom na tieto investície priláka obrovské sumy od strednej a nižšej triedy spoločnosti za pomoci štátnej korupcie, keď za pár drobných, ktorými dotuje politické strany, dokáže zmeniť burzové pravidlá. A potom, keď sa pyramída rozpadne a milióny jednotlivcov ostanú bez peňazí, začne celý proces opäť, požičiavaním nám naše vlastné peniaze s úrokom. Rovnakú pesničku hrajú už od roku 1920 a teraz sa chystajú spraviť to znova a vytvoriť novú a ešte drzejšiu bublinu. Ak ju však chceme pochopiť, tak je nutné sa pozrieť na históriu piatich bublín, v ktorých hrá svoju významnú úlohu Goldman Sachs.

Bublina 1 – Veľká depresia

Goldman však nebol vždy monštrum z Wall Street, ktoré je príliš veľké na krach (too big tofail). Banka bola založená v roku 1869 nemeckým imigrantom Markusom Goldmanom a jeho zaťom Samuelom Sachsom. Za prvých sto rokov existencie GS iba v jednom prípade jeho vtedajšie konanie pripomína to dnešné – špekulatívna mánia pred krachom na konci 20-teho storočia.

Veľký Hindenburg finančnej histórie má niekoľko čŕt, ktoré by mohli vyzerať veľmi podobne. Vtedy bol hlavným investičným nástrojom, používaným na okradnutie investorov tzv. investičný trust. Ten bol podobný ako dnešné podielové fondy a vyberal peniaze od veľkých a malých investorov a vkladal ich do cenných papierov na Wall Street. Bežný investor do investičného trustu sa cítil ako veľký hráč a táto mánia vytvorila novú generáciu špekulatívnych investorov. Tu sa vytvoril vzor pre správanie GS, ktorý do hry síce vstúpil neskoro, avšak oboma nohami a naplno. Prvým počinom bolo vytvorenie Goldman Sachs Trading Corporation; banka vydala milión akcií po 100 kusoch, následne skúpila všetky tieto akcie za vlastné peniaze a 90% z nich predala verejnosti za 104 USD. Táto spoločnosť potom nemilosrdne nakupovala svoje vlastné akcie a tlačila ich cenu vyššie, aby nakoniec predala časť svojich akcií a založila nový trust Shenandoah Corporation. Ten vydal milióny akcií a opäť sponzoroval vytvorenie nového fondu Blue Ridge Corporation. Takýmto spôsobom vznikala investičná pyramída, keď z 7 250 000 emitovaných akcií Blue Ridge až 6 250 000 bolo vlastnených Shenandoahom, ktorý bol z veľkej časti vlastneným Goldman Tradingom.

Konečným výsledkom bola skvostná reťaz vypožičaných peňazí, ktorá bola extrémne zraniteľná na prepad výkonnosti kdekoľvek počas tejto línie. Základnú myšlienku nie je ťažké nasledovať: dáš dolár a požičiaš si deväť voči nemu, potom zoberieš týchto 10 dolárov a požičiaš si 90, následne zoberieš týchto 100 a požičiaš si 900 a v celom procese pokračuješ až pokým je verejnosť ochotná požičiavať nové peniaze. Pokiaľ však posledný fond začne strácať na hodnote, nemáš žiadne peniaze aby si mohol kryť svojich investorov a masaker začína.

Vo svojej knihe „The Great Crash“ slávny ekonóm Jahn Kenneth Galbraith nazval kapitolu o týchto trustoch „In Goldman Sachs We Trust“ (Veríme v Goldman Sachs), kde ich vykreslil ako klasický príklad šialenstva investícií založených na páke. Píše, že trusty boli hlavnou príčinou krachu a strata banky dosiahla 475 mld. USD v súčasných peniazoch.

POKRAČOVANIE: v (2)