filozof52

Dokážem pochopiť národy, ktoré si uctievajú takých hrdinov, ktorí bojovali za slobodu svojej krajiny, lebo ju napadol nepriateľ, ale rozum zostáva stáť nad tým, keď sa pýšia trebárs Františkom Leopoldom Nádasdym, Napoleonom, alebo Hitlerom, ktorí chceli vládnuť celému svetu. Ale najviac ma vie vytočiť náboženský fanatizmus. Zhodou okolnosti som včera videl (na jednom z televíznych kanálov) rekonštrukciu ako moslimovia pripravovali útok na obchodné centrum v New Yorku ku ktorému došlo 11. septembra 2001. Neviem, či sa tieto udalosti skutočne odohrali tak, ako to bolo zdokumentované v tejto rekonštrukcii, ale šokovalo ma ako sa tí fanatici nechali zmanipulovať svojimi vodcami, že takto položia svoje životy za Boha, a že budú okamžite spasení vo večnosti. (Jeden z tých atentátnikov dokonca napísal list svojej milej, že už hneď po atentáte ju bude denne vydávať a sprevádzať svojimi očami z onoho sveta a že sa bude tešiť na to, keď sa tam obaja stretnú). Keby tí debili iba trochu rozmýšľali, tak by sa museli pozastaviť nad tým, že prečo ani jeden z tých ich vodcov neobetuje svoj život takto? Ale tu sa iba potvrdzuje tá ľudská naivnosť a viera. Vďaka tejto zaslepenosti si potom títo vodcovia s takýmito ľuďmi robia, čo sa im zachce.

Médiá vytrvale vtĺkajú ľuďom do hláv, že za útokmi na Ameriku z 11. septembra stáli teroristi. Ale teraz tu máme vojnu za slobodu. Spýtajte sa sami seba – koľko vašich slobôd vám vzal Usáma bin Ládin, Taliban, Al-Kajda alebo Saddám Husajn? Odpoveď je – žiadne. Vaše slobody vám berú ľudia, ktorí zaprisahávajúco tvrdia, že vaše slobody bránia.