filozof52

O najväčšom európskom projekte využívania geotermálnej energie z podzemných horúcich prameňov vody v okolí Svinice, Bidoviec a Ďurkova sa hovorí už veľa rokov a niekoľko sa pripravuje. Pôvodne už malo byť teplo dodávané do Košíc a malo sa ním vykurovať 50 percent domácností. Zatiaľ sa tak nestalo. Proces prípravy je zdĺhavý a investične náročný. Urobili sa tri prieskumné vrty, odskúšala sa výdatnosť zdrojov a spustil sa kolotoč vybavovania potrebných povolení.
Včera som strávil spolu s mojou polovičkou príjemné posedenie v obci Ďurkov v kruhu známych na pozemku mojej netere, ktorá tam plánuje postaviť dom. Zatiaľ tam majú so svojim snúbencom iba malú „búdku“ na náradie a prípadne prenocovanie, a samozrejme latrínu, alebo ako hovoria Česi kadi – búdku. Bolo nás tam deväť dospelých ľudí a z nich som piatich poznal iba z videnia. Medzi rečou, (nezávisle bez toho aby som bol do tejto záležitosti osobne zainteresovaný), niekto spomenul starostu obce a čo všetko má v pláne pre obec spraviť, aby ju zároveň podľa možnosti, čo najviac zviditeľnil aj pre zahraničných turistov, lebo zatiaľ sa o tej obci veľmi málo vie.

Všetci do jedného, čo sme tam boli, sme sa vyjadrovali v tom zmysle, že keby SPP nerobila veľké drahoty, tak v okolí tej obce už mohlo byť zopár termálnych bazénov, skleníky na pestovanie kvetín, alebo zeleniny a čo je najpodstatnejšie, že už dávno mohlo byť horúcou vodou  zabezpečené vykurovanie celého okolia obce a jej okolia a aj mesta Košice. Začiatky projektu siahajú ešte do roku 1994, kedy sa vypracovala prvá rozsiahla štúdia spoločnosťami CFG a Slovgeoterm, financovaná európskymi programovými fondmi PHARE. V rokoch 1998 a 1999 sa realizovali tri prieskumné vrty. Následne sa uskutočnili viaceré testy, seizmické pozorovania a hydrodynamické skúšky, ktoré vyhodnotili parametre geotermálneho zdroja.
Prieskum potvrdil výdatnosť zdroja 50 – 65 litrov za sekundu. Teplota na ústí vrtov dosahovala 123 – 129 stupňov Celzia a ložisková teplota v hĺbke 3000 metrov mala hodnotu 143 stupňov Celzia. Podľa prieskumu je v podzemí v súčasnosti nevyužívaný tepelný zdroj o výkone 100 MW.

O bohatých ložiskách horúcej vody v tejto lokalite sa vie dlho, no projekt jej využitia stál doteraz na bode mrazu. V projekte bolo stanovené, že spoločný podnik Slovenského plynárenského priemyslu (SPP), Teplárne Košice (TEKO) a združenia obcí Olšavského mikroregiónu zabezpečia využitie významného geotermálneho zdroja, ktorý je neďaleko Košíc v okolí obcí Ďurkov – Bidovce. Zhodli sa na tom predseda dozornej rady Geotermu a člen predstavenstva SPP Hans G. Meyer, predseda predstavenstva a generálny riaditeľ TEKO Ladislav Lazár a predseda združenia obcí Olšavského mikroregónu. Novinárov o záveroch rokovania informoval minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek.

V prvej fáze sa mala budovať geotermálna elektráreň, ktorá by mala byť hotová do roku 2011 a odpadové teplo z elektrárne sa malo využívať na rozvoj cestovného ruchu, prípadne na iné účely.

Spomínam si na obrovský titulok: Horúce pramene vyhrejú Košice v roku 2010, no všetko sa javí tak, že sa toho s najväčšou pravdepodobnosťou nedočkáme ešte ani v roku 2013.

V druhej fáze sa mali urobiť ďalšie vrty v lokalitách Bidovce a Olšava a po zistení ich parametrov sa malo rozhodnúť, či sa teplom z tejto lokality budú zásobovať Košice. V prípade, ak by vyhovovali, tak v tretej fáze sa malo uskutočniť využitie geotermálneho zdroja na dodávku tepla do Košíc. Minister odmietol konkretizovať, aké podiely budú mať SPP, TEKO, prípadne združenie Olšavského mikroregiónu v spoločnom podniku a nechcel prezradiť ani výšku základného imania s tým, že ešte nie je isté, aký spôsob vzniku podniku sa zvolí. „Prvý spôsob spočíva v tom, že by TEKO a Olšavský mikroregión vstúpili do už jestvujúceho podniku Geoterm, čo sa javí ako schodnejšia cesta. Druhým spôsobom je založenie úplne novej spoločnosti,“ povedal Ľ. Jahnátek. Doplnil, že akcionári SPP a TEKO budú mať hlavné slovo pri zriadení, výšky základného imania a podiele akcií v spoločnom podniku.

Spracované projekty, štúdie a zámery uvažujú aj o využití vratnej vody, ktorá by sa po odovzdaní tepla vo výmenníku mala dostať späť do podzemia reinjektážnym vrtom. V spojitostí s touto vratnou vodou sa uvažuje o vybudovaní rekreačných centier, aquaparkov, skleníkového a rybného hospodárstva a iných pestovateľských zariadení, ako aj s možným vykurovaním okolitých obcí, ako je to napríklad v Galante.
Predaj väčšinového podielu SPP v Geoterme sa doteraz nerealizoval aj z dôvodu neexistencie dohody s relevantným odberateľom energie. Projekt využívania geotermálneho vrtu je však z hľadiska povolení a pozemkov pre variant dodávky tepla do Košíc pripravený. Tepláreň Košice (TEKO) je pripravená zabezpečiť plynulý odber z geotermálneho zdroja. Problém je však v tom, že sa nedokážu zhodnúť s Geotermom na objemoch a cene tepla, čo v konečnom dôsledku má vplyv na návratnosť projektu. Z pohľadu mesta Košice sú geotermálne zásoby v jeho blízkom okolí perspektívnym zdrojom. Samospráva však nemá v rukách dostatočne účinné nástroje, pretože je menšinovým akcionárom v tomto projekte (0,08%). „Hlavné slovo musí povedať hlavný akcionár, ktorým je SPP (95,82%). Treba však uviesť aj to, že tento zdroj by pomohol mestu v oblasti vykurovania, v žiadnom prípade by nevyriešil otázku zásobovania obyvateľov mesta zemným plynom. Komplikovaná by bola aj otázka využitia tohto zdroja pre výrobu elektrickej energie.

Za hazard s prírodnými zdrojmi Slovenska považujú súčasný stav okolo využitia alternatívnej energie starostovia dotknutých obcí Olšavskej doliny v „trojuholníku“ Ďurkov – Svinica – Bidovce.
Je smutné, že takéto ložisko geotermálnej energie európskeho významu stojí už vyše desať rokov bez povšimnutia majoritného vlastníka SPP, ktorý vlastní 95% akcií Slovgeotermu a Geotermu Košice. SR sa zaviazala EÚ, že bude presadzovať využívanie obnoviteľných zdrojov energie a „takýto zdroj tu máme“.
„Ak by sa takýto obrovský prírodný energetický zdroj nachádzal niekde
inde, už dávno by sa využíval, ako je to napríklad v nemeckom mestečku Peiting
pri Mníchove, kde je osemmegawattová geotermálna elektráreň. Nečakalo by sa
toľko rokov a neodznelo by zo strany kompetentných ľudí toľko výhovoriek ako u
nás.

Košická tepláreň vstúpila do rokovaní s konzorciom islandských spoločností, ktoré má skúsenosti s podobnými projektmi s cieľom ozrejmiť si aj ich pohľad na danú problematiku. Ak by TEKO malo k dispozícii také finančné prostriedky, akými dnes disponuje SPP, projekt by dnes bol už vo finálnej fáze realizácie. S cieľom predísť ďalším možným škodám vyplývajúcich zo súčasného stavu Projektu, uvažujeme aj o možnosti kapitálového vstupu do spoločného podniku, resp. o odkúpení celej investície od SPP.

Slovenský plynárenský priemysel nedávno zverejnil, že doteraz nevyužitý potenciál termálnej vody pri Košiciach chce posunúť konečne vpred. Plynári sa roky naťahovali s TEKO o vhodný biznis model. Táto štátna akciovka mala byť hlavný odberateľ tepla, keďže vlastní a prevádzkuje tepelné rozvody v meste. No k dohode ani po niekoľkých rokoch a viacerých návrhoch nedošlo. SPP, ktorý minulý rok avizoval snahu predať strešnú firmu Geoterm, napokon plánoval, že projekt dokončí sám. No nie podľa pôvodných plánov, ale tak, že z horúcej vody bude vyrábať elektrinu a nie teplo.